Tu v týchto táboroch som mal funkciu animátora, snažili sme sa deťom vytvoriť také prostredie, kde sa budú cítiť dobre a odnesú si niečo pozitívneho z tábora. Samozrejme naším cieľom nebolo to aby sme ich my zmenili, ale to aby si oni uvedomili, že ak sa budú správať neslušné, takýmto spôsobom nikam nedôjdu. Bolo to ťažké, pretože my animatori sme museli veľmi rozmýšľať, že čo smieme a čo už nie. Pretože, animátor musí byt príkladom svojim zverencom ináč to nemá zmysel. Robil som to po prvýkrát, že na tábore niesom ako účastník, ale ako niekto kto ma niečo na starosti a zodpovedá za niečo. Neide tu o materiálne hodnoty, ale napr. že zodpovedám za večerný program. Báli sme sa toho, že nám budú vystrájať večer na tábore, že nebudú chcieť ísť spať. No my sme si povedali, že my musíme byt krok pred nimi a teda v prvý deň sme ich vytrápili programom tak, že večer spali ako malé bábätká. Prvý deň aj druhy deň to fungovalo . No na tretí deň sme to asi my už podcenili a program nebol postavený na sporte a teda niektorí ešte mali dostatok energie, aby nespali a popísali /načarbali/ iným deťom ktorý spali na tvar všelijaké výtvori. A nielen deti to schytali, ale dokonca aj ja a iní animátori. No keď som vstal, bol som sklamaný z týchto chlapcov a bol som aj nahnevaný a chcel som aby sme ich potrestali. No potom som zistil, že neurobili nič hrozného, určíte to nemali robiť, no stalo sa. Ale bol som rád, že chlapci rozmýšľali a nepoužili napr. zubnú pastu a zašpinili by tím spacáky.
Snažili sme sa vymýšľať také hry aby boli zábavného charakteru, ale myslím, že najlepšia hra bola pre všetkých paint – ball ktorú som spomínal v úvode. Bolo to niečo vynikajúce mal som síce par modrín na tele a dostal som to aj do krížov priamo v slabine, no stálo to za to. Bol to vynikajúci zážitok.
Pre mňa bol tábor prínosom, cely tábor sa niesol v duchu blahoslaveného Zefirína, ktorý bol Róm a a dokázal robiť dobre veci, niečo pre druhých. Teda, keď to dokázal Róm v Taliansku, tak to môže dokázať aj Róm z Luníka IX.. Dúfam, že to chlapci tak pochopili, ako som to opísal.
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na všetkých táboroch a ostatných aktivitach, ktoré sa robili pre deti. Tábor nám pripravili Saleziáni dona Bosca, ktorí pôsobia na Luníku už viac ako rok. A chcem sa poďakovať aj chlapcom, ktorí sa zväčšej mieri pričinili o to, aby tábor bol prínosom pre obe strany.