Hovorím si konečne som sa dostal k písaniu tohto blogu. Paradoxom je to, začínam písať v Bratislave na návšteve u mojej dobrej priateľky a dokončujem ho v Košiciach...
Viete, písanie blogu je pre mňa určitá forma regenerácie. Som rád, keď reagujete na moje blogy a diskutujete so mnou. Uvedomujem si, že je to zodpovednosť, pretože viem, že niektorí z vás čítajú moje blogy pravidelne. A preto som sa rozhodol, že budem písať častejšie.
Ono, viete podať projekt nie je také jednoduché ako sa zdá. Dosť som sa s tým namakal. Ale nakoniec sme projekt predložili a schválili nám ho. Hovorím sme, pretože som vedel, že sám nič nezmôžem a vedel som, že musím mať okolo seba ľudí, ktorým dôverujem a oni dôverujú mne. My na Luníku IX realizuje okrem iného aj projekt s názvom Big B/S ( www.bigbs.sk), v ktorom vysokoškoláčky tútorujú zopár deti a mladých z Luníka IX, kde sa im snažíme pomôcť dosahovať lepšie výsledky v škole, ukazujeme im aj iný svet, ten druhý svet, alebo svet „gadžov". A tu sa nám podarilo spolu so Janette Maziniovou nalomiť baby, ktoré študujú v Košiciach sociálnu prácu, či by nechceli niečo také robiť. Bolo ťažké ich nájsť, ale našli sme ich a sme na ne hrdí. Vtedy som vedel, že sa musím držať tejto línii. Tak som sa s nimi stretol, povedal im o mojich plánoch a teraz sa z nás stali partneri v projekte Čistý Luník IX.
Cieľom projektu je vlastne doslova dohnať hlavne deti k zodpovednosti za svoje životné prostredie za svoje okolie za svoje správanie. Keď som písal projekt, a opisoval som v projekte prečo to asi títo ľudia robia, prečo hádžu odpadky von oknom, tak som napísal, že to neviem. Teraz na to postupne prichádzam. Viete, na jednej strane deti chápem prečo to robia. Nemajú čo iné robiť. Často, keď idem po Luníku, vidím deti hrajúce sa vo veľkokapacitnom kontajnere. Prečo? Lebo tam nie je nič iné. Ale potom mi napadne otázka, prečo to nevadí ich rodičom, že sa ich deti hrajú v kontajneri. No aj na toto som prišiel. Ten rodič má možno toľko iných starostí, že toto ho už vôbec nezaujíma, respektíve nepovažuje to za potrebné už riešiť, alebo nemá už síl to riešiť. Zdá sa to čudné, ale on musí riešiť milión iných vecí, ako to či sa jeho detisko hrabe v kontajneroch, alebo nie. (Niežeby som s tým súhlasil). Napríklad musí vyriešiť každodennú otázku čo budú jesť, to je tá najzákladnejšia otázka, ktorú sa snažia riešiť obidvaja rodičia. Ďalej, odkiaľ zoberieme peniaze na naplnenie probanbutanovej bomby, aby sme si mohli navariť aspoň čaj. Potom, a to sa stáva len v lepšom prípade, odkiaľ zoženieme peniaze na zaplatenie elektriky. Čo teda musím povedať, že 6 eur na deň je dosť veľký peniaz. A naschvál som povedal, že v lepšom prípade, pretože polovica ľudí z Luníka IX, čo tvorí približne 3000 obyvateľov, teraz v tejto chvíli nemá elektrinu. To znamená, že mrznú. Mrznú oni, mrznú ich deti. Mrznú bábätká. Takže asi preto som už prestal riešiť otázku, že prečo sa ich deti hrajú v kontajneri.
Nesnažím sa ospravedlňovať ich. Len pomenovávam fakty na oboch stranách.
Niekedy ich aj ja sám doslova nenávidím. Keď vidím toľké deti, taký nevyužitý potenciál. Keď vidím vonku na ulici 5 ročné dieťa v tričku, keď teplota sa pohybuje na úrovni nula, a ešte k tomu s toulénom v ruke. Vtedy ich aj ja nenávidím. Ale potom vidím otca, ktorý aj keby mal ísť do basy a aj keby ho mali zabiť, tak pôjde „na železo" len, aby zarobil možno 5 Eur a aby mal na sunár (sušené mlieko) pre svoje dieťa. Vtedy si hovorím, že teda tu už ide o prežitie. Tu sa už zapája pud sebazáchovy. A kto som ja, aby som ich súdil?! Čo keby som bol na tom aj ja takto biedne. Na tejto číselnej osi prežitia na Luníku je aj nula pre mňa výhrou.
Fakt sa ich nesnažím obhajovať, a fakt je aj to, že sa to musí zmeniť, lebo je to časovaná bomba, ktorá buď vybuchne sama, alebo ju niekto odpáli na diaľku.
Možno si poviete a čo pomôže týmto ľuďom, že ty s nimi budeš pratať ICH odpadky. Podľa mňa akýkoľvek pozitívny nazvem to pohyb je na Luníku IX potrebný. Lebo, ak by sme týchto ľudí nechali len tak, to znamená - „žite si ako chcete, len mne dajte pokoj", tak verte, že oni vám pokoj nedajú.
Mám možnosť vidieť ten kontrast. Momentálne nebývam na Luníku IX, bývam na inom sídlisku v Košiciach v podnájme. A preto, keď sa vraciam na Luník a spomeniem si, že aj ja som mohol takto kludne skončiť ako títo ľudia, tak mi vtedy nie je veru do smiechu. Veď predsa aj ja som mohol mrznúť a (aj som istý čas mrzol), aj ja som mohol skončiť v situácii, že uvidím svoje dieťa hladovať a mrznúť zároveň. Keby som chcel, tak už dávno nie som na Slovensku, ale už dávno zarábam v zahraničí „ťažké" peniaze, tí ktorí ma poznajú vedia o čom hovorím. Ale namiesto toho, som v Košiciach, stále sa vraciam na Luník, som momentálne nezamestnaný, študujem externe sociálnu prácu. A prečo? Chcem dosiahnuť zmenu. A chcem ju dosiahnuť v štáte v ktorom som sa narodil, v štáte kde som vyrastal a v štáte ktorý pokladám za svoj domov. Takže otázka, či niečo zmením tým, že im pomôžem, aby si popratali svoj vlastný odpad, a ešte ich za to aj odmením vecnými cenami, je pre mňa irelevantná.
Ako nakoniec skončí Luník IX a táto masa sociálne znevýhodnených ľudí ako ich nazývame, neviem, bol by som prorok ak by som to vedel. Ale snažím sa ako viem, aby nevybuchla ako nejaká nekontrolovateľná bomba. Dnes je to obyčajná bomba o pár mesiacov možno rokov z nej môže byť „atómová" a tá sa dotkne každého z nás...
Po prvom zbere odpadu mi Janka, ktorá je jedna z dobrovoľníčok a pomáha mi realizovať projekt, a ktorá bola následne „odmenená" zasiahnutím kameňa do ruky povedala : „Miro ja si ťa teraz vážim ešte viac". Krútiac hlavou som jej dával najavo, že neviem o čom hovorí a ona mi na to odpovedala: „ No, že si neskončil ako títo ľudia".
Táto veta vo mne rezonuje doteraz. A som šťastný, že som tak neskončil a dúfam, že tak neskončím. Ale to len vďaka ľuďom, ktorí ma počas mojich kríz podržali a ktorí sa snažili práve o to, aby som tak neskončil. A neboli to Rómovia, ale gadžovia, vtedy pre mňa cudzinci, neznámy sektor.
Preto vyhlasujem: Akákoľvek pozitívna akcia, ktorá sa vykoná na tomto smutne známom sídlisku, vyvolá minimálne jeden pozitívny výsledok! A dôkazom toho som aj ja...
A na záver, prosím každého, ktorý chce vedieť viac o tomto projekte, alebo nám chce nejakým spôsobom pomôcť dosiahnuť aj malý pozitívny výsledok nech sa mi ozve. Každá pomoc je dobrá pomoc.
Projekt s názvom Čistý Luník IX- lepšie miesto pre deti podporila IUVENTA- Slovenský inštitút mládeže v rámci grantového programu EÚ - Mládež v akcií.
